xD Vitajte na tomto blodžíku xD Dúfam, že sa vám budú páčiť moje články xD Bolo by milé, keby ste mi nechali nejaký komentík xD To poteší xD A ak by ste sa náhodou chceli stať SB, tak napíšte do najnovšieho článku xD

The End of The End :-)

7. října 2011 v 15:19
... Ták ľudkovia, končím s bologom cé zet teraz už pravdepodobne definitívne, aj keď tento blog si ešte ponechám ako zadné dvierka. Aj tak návštevnosť bola v skutku úbohá, pretože som sa ani nesnažila, aby sa to zmenilo. Nebavilo ma to tu. Síce som sa často vyhovárala na nedostatok času, ako som už raz spomenula, boli to len výhovorky. Takže čo by som na závere dodala?? Asi len, že ďakujem všetkým SB, ale aj nie SB :) že ste tu občas zavítali, nechali mi aj nejaký komentár a tak..:) Majte sa fajn..^_^

Vaša Kuro Neko..:))
 

Diagnóza: Koniec

21. srpna 2011 v 20:10 |  Stories
Takže po niekoľko týždňovej prestávke sa mi konečne niečo podarilo prihodiť..:P Viem, nie je to dokonalé, mám ešte doooosť veľké medzery, ale písala som to, keď som mala nervy. Šlo to proste od srdca. Čo som cítila, to som napísala. A uľavilo sa mi xDD Nieže skončíte ako ten príbeh. Radšej píšte, ako ja..:D :D a dúfam, že ste si ma ešte nevyhodili z SB, lebo (je to divné, malo by to byť skôr naopak, ale..) cez prázdniny vôbec nemám čas.. dúfam, že cez školu sa to zlepšíí...x-*

Diagnóza: Koniec
Tak ja sa nemám vtierať, hej? Neviem kto sa dnes poobede vtieral, keď chcel doložiť na cigarety. A ja sprostá naivné krava som vám tie prachy dala. Len preto, že neznášam, keď ma niekto vydiera. Celý čas ste ma len využívali. A ja som vám vždy dala aj svoje posledné centy, pre ten sprostý prívesok, čo som chcela aby mi jedna z vás doniesla z dovolenky. Lebo "keď si nezapálite budete mať nervy a možno tam ani nepôjdete". A ešte sa "musíte napiť, aby ste ho tam potom vládali nájsť". A keď sa lúčite, vy sa obijmete a ja sa musím sakramentsky snažiť, aby som sa nerozplakala. Keby ste si len vedeli predstaviť, ako mi je vtedy ťažko!
A teraz si len tak ležala na posteli a pýtala si sa ma, že prečo mám rozmazanźu maskaru po celej tváry. Lenže ja som ti nemohla ukázať tie slzy. Radšej som si ich zakryla, ako by som mala znovu byť netýkavka, alebo rozmaznané decko. Len som sedela v kúte a premýšľala... Prečo sa cítim tak osamelo, zdrvene a podrazene? Prečo na mňa nikto nemá čas, len keď niečo sám potrebuje? Prečo si zo mňa neprestajne robia srandu a vysmievajú sa mi a aj tak stále nadávajú, že akí sú oni chudobný, ako strašne zle sa im žije, pritom ani nevedia čo od radosti a tak sa navzájom podvádzajú, žiarlia na seba a neviem čo ešte. Na ich miest eby som bola asi celá bez seba že vôbec niekoho mám. Kiežby to dnes nebolo všetko len o fyzickej kráse! Ale je koniec. Viac si už po hlave skákať nenechám. Ďalšiu bolesť už neznesiem.
Vstala som a s jemným úsmevom na tvári som odkráčala do kúpeľne. Dôkladne som za sebou zamkla dvere. Sadla som si na vaňu a pozrela na seba do zrkadla, ktoré sa týčilo oproti mne. Mali pravdu. Naozaj som bola taká škaredá, ako vraveli. Lenže oni nevedeli pochopiť, že hladká pleť a krivky ako z časopisu nie sú to jediné, čo sa dá na človeku obdivovať. A ja som mala tú smolu, že som sa narodila do skazeného sveta dvadsiateho prvého storočia.
Umyla som si tvár. Pohľad mi skĺzol na otcove žiletky na poličke s jeho holiacimi potrebami. Balíček bol už dávno otvorený, ostali v ňom ešte štyri kusy žiletiek. Pomaly som jednu vytiahla. Bola lesklá, strieborná, ale ostrá. Krásna, ale falošná, ako oni. Tí, ktorým tu nebudem chýbať. Možno moje úspory, ale ja určite nie. Hodnú chvíľu som sa na ňu pozerala. Ten jas a dokonalá čistota ma stále fascinovali. Potom som si ju pridržala na ľavom zápästí. Pritlačila a potiahla. Z rany mi začala vytekať tmavá krv. A s ňou odchádzal aj stres. Zatiahla som druhý krát. Necítila som žiadnu bolesť. Len prichádzajúcu úľavu.
Nasledoval tretí rez. Štvrtý. Piaty. A tak ďalej až po veľkú modrú cievu na opozitnej strane lakťa.
Zrazu sa mi zatočila hlava a s rachotom som dopadla na tvrdé studené kachličky. Videla som rozmazane, ale môj zrak bol ešte dosť ostrý na to, aby som postrehla, že celá kúpelňa bola ubabraná od mojej krvi.
Ležala som v tmavočervenej kaluži. Po dlhej dobe sa dostavil ten vytúžený pocit. Pocit šťastia. Na pol ucha som ešte počula, ako sa niekto dobíja do kúpelne, ale náhradný kľúč sme nemali. Smola.
Zavrela som oči a už len čakala.
Konečne prišiel ten vytúžený koniec.

o.O

21. července 2011 v 17:49 |  Inakšie..:P
Nadpis si nevšímajte...xD Nevedela som, čo tam dať... Konečne som sa prinútila niečo napísať... a zatial mi to nejako nejde, ale tak čo narobím, nuda je zlá a blog mi už pomaly (vlastne dosť rýchlo) začína zapadať prachom. Na pár dní sme sa vrátili domov..:D A prerábame byt.. ale len tak trošku, že za týždeň to bude asi hotové. Dostala som novú posteľ ;D ale šupli ma do najmenšej izby v byte :( :D A namaľovali mi ju tak tmavo MňAm..xP Síce vyzerá ako akvarko teraz, ale čo už :D páči sa mi... a keď zažnem lampu, je to ešte viac akvárkovite, lebo lampový tienič je sklenený, vzorkovaný..:D A tak...
Ináč mám nový objekt..>D (keď ShaaRa povie že má objekt, myslí tím niekoho, s kým by potencionálne mohla chodiť :D :D) Najhoršie však je, že je z Trnavi a ja z D. Kubína a to je asi 300 km rozdiel..;( Takže asi z toho nebude nič..:( Ale prezváňame si :D To sa mi ráta :D To by bolo na dnes asik všetko :D Ako sa máte vy?? :P :-)

 


Sadistic??

5. července 2011 v 20:24 |  Inakšie..:P
Asi som sadistka, ale ja si proste nemôžem pomôcť... páči sa mi to... V V <= upíír xD Možnože je to aj tým počasím xD Celý týždeň tu lialo...:(( Len dnes už nie, ale stále je zamračené... snáď to bude lepšie...
Tak tu je to video, vďaka ktorému vlastne vznikol tento článok x))

Ja len dúfam, že ste tak morbídny ako ja a páči sa aj vám xD

Prázdniny na dedine

3. července 2011 v 11:14 |  Inakšie..:P
Konichiwa x3
Tak ľudia, ShaaRa a Kyo idú na prázdniny k starým rodičom na dedinu... Takže hustota článkov sa ešte viac zníži... Ja by som vás chcela poprosiť, aby ste si ma nevihadzovali z SB, ak budete mať nejaké triedenia, pretože teraz nebudem môcť chodiť na internet...:(( Len veľmi málo. Tak vám prajem pekné prázdniny, užite si ich x))


Mytológia Kodžiki

27. června 2011 v 17:49 | Japonská literatúra |  Stories

Počiatok vesmíru

Na počiatku sveta, keď na nebi i na zemi vládol chaos, v najvyššom nebeskom svete zvanom Takamanohara sa zrodili bohovia. Prvý bol Ame no Minakanuši, boh súladu uprostred nebeského sveta. Po ňom prišiel Takamimusubi, boh zrodu a v zápätí Kamimusubi. Tieto tri božstvá žili bez družiek a ich telá boli neviditeľné.
Neskoršie, keď obloha a zem bola mladá a beztvárna, vyzerala ako olej na vode a bola rôsolovitá ako medúza na morskej hladine. Vtedy vypučali zo zeme šachorinové výhonky. Z nich sa zrodili dvaja bohovia. Prvý bol Umašiašikabihikodži a druhý Ame no Tokotači. Aj tieto dve božstvá žili osamote a ich telá boli neviditeľné.
Pätoro bohov, čo sa zrodilo na samom začiatku, stojí mimo ostatných a volajú sa Amacu-kami.

Susanoo zabije osemchvostého draka

Boh Susanoo odišiel do vyhnanstva a usadil sa na hornom toku rieky Hi v kraji Izumo. To miesto bolo neobývané a volalo sa Torikami. Raz, keď pozeral na rieku, všimol si, že dolu pláva palička na jedenie. Susanoo sa dovtípil, že vyššie proti prúdu bývajú ľudia, a vybral sa, že ich pohľadá.
A naozaj, onedlho našiel starca so starenou. Plakali a medzi nimi sedelo dievčatko. Božský Susanoo sa ich opýtal:
"Ktože ste?"
Starec mu odvetil:
"Som syn pozemského boha, čo sa volá Ójamacumi. Moje meno je Ašinazuči, ženino Tenazuči. A naša dcéra sa volá Kušinadahime.
Susanoo sa pýtal ďalej:
"A prečo plačete?"
Starec odpovedal:
"Kedysi sme mali osem dcér. Lenže rok čo rok sem chodieva osemchvostý drak z kraja Koši, a ten nám ich požral. Nariekame preto, lebo zase sa blýži čas jeho príchodu."
Susanoo bol zvedavý a opýtal sa:
"Ako vyzerá ten netvor?"
Starec mu vysvetľoval:
"Oči má červené ako vyšne. Z tela mu vyrastá osem hláv a osem chvostov. Rastú na ňom cyprusy, kryptomérie i mach. Je taký dlhočizný, že naraz zakryje osem dolín a osem horských štítov. Ak sa mu pozrieš na brucho, uvidíš, že ho má slizké od krvi. Vyzerá naozaj strašne."
Susanoo sa zamyslel a vraví:
"Dáš mi svoju dcéru za ženu?"
A starec mu na to rečie:
"Vzbudzuješ vo mne bázeň i úctu, ale ešte vždy neviem, ako sa voláš."
Božský Susanoo mu odvetil:
"Som mladší brat slečnej Amaterasu a prednedávnom som zostúpil z nebeskej krajiny na zem."
Ašinazuči a Tenazuči svorne riekli:
"Keď už je tak, ochotne ti ju dáme za ženu."
Potom Susanoo premenil dievča na hrebeň, ktorý si zastokol do vlasov. A vraví starcovi i starene:
"Nože, prichystajte tuhej pálenky, ale takej, čo je osem ráz pálená. Postavte plot a nehcajte v ňom osem dier. Ku dverám položte osem stupienkov a na každý stupienok položte po súdku. Do každého súdka nalejte tej pálenky a čakajte čo bude."
Starec so starenou prichystali všetko, čo im kázal Susanoo a čakali. Znezrady prihrmel osemchvostý drak, ako predpovedal Susanoo. Drak vopchal do každého súdka hlavu a logal pálenku. Keď sa poli, zvalil sa na zem a tuho zaspal. Vtedy Susanoo tasil štyridsať palcový meč, čo mu visel pri boku a rozsekal draka na márne kúsky. Rieka Hi očervenela od krvi.
Keď odťal drakovi posledný chvost, zlomil sa mu meč. Začudoval sa tomu, zaryl rukoviatku hlbšie a hľa, narazil na veľký ostrý meč!
Susanoo vytiahol ten meč a daroval ho božskej Amaterasu.
Meč dostal meno Kusanagi.

Prvú knihu japonskej mytológie Kodžiki (v preklade kronika dávnych príbehov) spísali r. 712 na pokyn cisárskeho dvora Ó no Yasumaro. Kodžiki je kľúčom nie len k japonskej mytológií, ale aj k samému Japonsku a Japoncom.

Ták ľudia, to bol text, ktorý som práve prepísala z novej učebnice, ktorú som dostrala dnes v škole. Konečne sa im uráčilo dať nám ich. Chápete... tam už nie je že pre ročníky základných škôl...:(( Tam je už že pre stredné školy... Dokonca máme chémiu pre druhý ročník stredných škôl... >_< Bóóóóže ja sa ták bojím budúceho roka...:((
... Inak, gomen že som tu zasa tak dlho nebola... máme pokazenú krabičku od internetu xDD

... New toxic des x)) サイバーは、ゴス

21. června 2011 v 18:47 |  Inakšie..:P
Tematic stamp:

vlastná výroba takže nič moc xD


Tak a je to tu.... po 7 hodinách som ho konečne dokončila xD Nový des je na svete x3 Je zameraný hlavne na Toxic a Cyber Gothic anime xD Takže som zvolila čierno zeleno fialovú kombináciu. Dúfam, že sa vám páči xD V poslednom čase som začala počúvať cyber gotiku a toxic takže by som hodila aj dáky dobrý sondžík do tohto článku, tak tématicky xD
Agonoize - Glaubenskrieger..... snáď máte radi takúto hudbu x))


No a ešte nejaké tématické obrázky x)) :


Toxic Neko

Toxic

Biohazard and toxic


Toxic
Tento mám akurát na pozadí na compe xDD




Hope U like x))

サイバーは、ゴス
有毒な金属と金属の音楽

Ňuňuňuu...x))

21. června 2011 v 16:50 |  Inakšie..:P
Bóóóže... zasa som sa zaľúbila xDD Noo veď posúďte sami, nie sú dokonalé?? :



Aaaaaaaaa !!!!!!!!
Inak, chystám nový des. Možno bude ešte dnes x))
Je v štýle cyber goth radioactive toxic danger xDD Takže taký čierno zelený povečine xD Ale stále neviem aký obrázok na záhlavie xD

xD Zlatéé xD

18. června 2011 v 19:26 |  Mjúzick..xP
Máte radi cascadu?? Pametám si na everytime we touch. To bol prvý song, ktorý som od nej počula. Vtedy som sa aj zamilovala do anime..:D :D Tu je everytime we touch:

:) A evacuate the dancefloor:

Ja si proste nemôžem pomôct...:D :D

18. června 2011 v 19:18 |  Čáry, čmáry, fu°k >.<


podľa predlohy:






To bolo pre kamošku xD A predloha: omylom som si ju vymazala...:/






Mám smolu, že neviem kresliť ruky...:((



xD tak proste som sprostá...:D :D A mam slabú vôľu... Ale strašne ma to bavííííí...:D :D :D
A škoda, že ich nevidno tak, ako by mali byť... v reáli vyzerajú lepšie...

Kam dál